Elektronický podpis

Elektronický podpis nie je len digitálnym ekvivalentom ku skutočnému, rukou písanému podpisu, ale je aj identifikátorom toho, kto dokument digitálne podpísal a identifikátorom dokumentu samotného. Úlohou elektronického podpisu je potvrdiť totožnosť podpisujúceho a zároveň aj podpísaný obsah. Práve podpísaný obsah je jednou z veľkým výhod elektronického podpisu, keďže podpis závisí od obsahu podpísaného dokumentu. Ak by došlo k zmene elektronicky podpísaného dokumentu, podpis bude vyhlásený za nepravý.

Elektronický podpis zaručuje:

• autentifikáciu, t.j. jednoznačnú identifikáciu a rozpoznanie osoby, ktorá podpis vytvorila,
• integritu podpísaného dokumentu, teda záruku, že vytvorený a odoslaný dokument sa dostane k adresátovi v nepozmenenej podobe,
• znemožnenie podpisujúceho tvrdiť, že podpis nie je jeho a že to nebol on, kto daný dokument podpísal.

Technológia elektronického podpisu využíva dva šifrovacie kľúče. Prvý je verejný a slúži pre overovateľa správnosti podpisu. K verejnému kľúču patrí súkromný kľúč, ktorý slúži na vytvorenie podpisu. Súkromným kľúčom disponuje len podpisovateľ. Aby bolo možné overiť správnosť podpisu, je potrebné mať certifikát. Certifikát je elektronický dokument, ktorým vydavateľ certifikátu potvrdzuje, že v certifikáte uvedený verejný kľúč patrí osobe, ktorej je certifikát vydaný.

Certifikáty verejného kľúča vydáva certifikačná autorita. Certifikačná autorita je buď fyzická alebo právnická osoba, ktorá vystupuje ako tretí nezávislý subjekt, ktorý prostredníctvom ním vydaného certifikátu jednoznačne identifikuje subjekt s jeho digitálnym podpisom.

Elektronický podpis upravuje zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.